Príbeh študentky Martiny

Tento email by som rada venovala vsetkym co maju strach a obavy z novych ciest a miest, no neboja sa vyrast a otvorit svoju naruc siremu svetu a jeho rozmanitosti.

Len pred par mesiacmi som bola ako aj ty (ak si sa uz rozhodol/rozhodla navstivit vzdialenu krajinu) uplne vytrasena, zvedava nadsena a plna ocakavani a zmetkov, ze ako sa mam pripravit a ake to vsetko vlastne bude. Same otazky. Aj mne teraz koluju hlavou. Su to otazky, ktore posuvaju moju mysel, no prave skutky skusenosti a zazitky posuvaju dopredu mna ako osobnost. Menia ma na dospelejsiu a davaju mi vacsi rozhlad, nezavislost...

Cize nech mas akekolvek ocakavania, strach nejasno, ver mi. Ked uz si v tom, bude to uplne ine a ine ako si ocakaval/a. A napokon, to bude stat za to. Ked si uvedomis, ze sa pozeras svetu tvarou v tvar a budes odhodlany ist dalej, osamostatnit sa kazdy den spoznat nieco nove, nie len o krajine do ktorej sa chystas ale aj o svojej vlastnej krajine a ci sebe samom...

A takto nejak som sa rozhodla aj ja. Moja cesta zacinala medzi temnou nocou a bielym ranom ako aj pokracovala... Letela som z Viedne do Amsterdamu, kde som na cas stihala moje lietadlo do Minneapolisu... Moja prva destinacia bola vsak horuci Phoenix. Zatial to znie jednoducho vsak? Ale stala sa chybicka... moj let bol leteckou spolocnostou prebukovany a tak som na Holandskom letisku pockala dalsich sedem hodin.

Potom som si devat hodin ,,pospala´´ v lietadle do Atlanty cez casovy posun a tam na letisku som stravila dve hodky a odtial letela dalsich pät kratuckych hodin do Arizony... No napriek tomu, ze to bol mierne vycerpavajuci let, som velmi rada, ze som nieco take mohla zazit. Dodal mi istotu ze sa nestratim, spoznala som novych ludi, a napokon ked som to rozpravala ostatnym, padali im sanky. Teraz sa uz letu nebojim a veru nemusi sa ho bat nikto...

V Arizone som stretla plno novych a zaujimavych ludi a zazila prvy kulturny sok. Vsetko sa mi zdalo akesi vacsie...cesty boli siroke, budovy rozsiahle plne priestoru a naokol same auta.

Dalsia vec ,ktora ma prekvapila, bolo jedlo. Americke jedlo zdaleka neni take zle ako som si ho predstavovala... Teda podla toho kam sa ides najest :-) Ale vacsina rodin vari doma a nielen, ze skvele varia, ale aj miestne restauracie su plne inych kultur ako Mexiko, Cina, Spanielsko, Nemecko...su v zasade v americkom style ale maju velmi pohodovu atmoferu.

Aj prvych par hodin, co som sa zoznamila s mojimi host rodicmi sme sli do jednej restiky a to priamo z letiska. Dostala som krasne kvietky a dokonca nehrozilo ani trapne ticho, ktoreho som sa bala...Odvtedy mam stale co povedat a na rozpravanie novych zazitkov ziskavam skvele podnety... Od ulic predmestia, domov, cez deti v autobuse, jazera a rybolov, vodopady, zabavne parky a nadherne farby jesene, dalej Mall of america, co je obchodny dom kde sa zmesti 72 futbalovych ihrisk, a ine obrovske najvacsie konkurencne... Amerika je originalna v mnohom... Teraz sa tesim na sviatky a bliziaci sa Halloween, ktory bude nieco viac ako len smutna navsteva cintorina...

Jednoducho opisat to vsetko by mi trvalo pridlho. Prazdniny boli teda prilis kratke ako vzdy. A po nich, prisla dalsia bomba. Skola...velka asi ako nase letisko..starsia nez ta moja stara dobra rozpadajuca sa stredna, na ktoru som bola zvyknuta... Kazde rano sem chodi cez dvetisic ludi a napriek tomu je celkom lahke sa zorientovat. Chybaju mi vsak nase prestavky...Tu sa clovek musi naozaj ponahlat. Ako aj kazde rano... Ale vlastne su to rana, kedy sa celkom tesim vstavat...Ak nestihnem ranajky aj tie mi podavaju v skole. Tak ako aj rozmanito vyberovy obed na obed :-) Okrem toho, som dostala aj menu predmetov ktore si mozem vlastnorucne zvolit . Vybrat si rozvrh podla toho, co ma bavi.

Ak by som mala vymysliet ako budu fungovat skoly vsade na svete tak vam poviem Vam, ze takto:
Astronomia, umenie, fotografia, spanielcina, francuzstina ,dizajn rastlin a design housing, film studies, ci hudba - dokonca mi skola dala moznost hrat znovu na harfe! A mam pozicanu aj gitaru. Okrem toho vsetky mozne sporty aj take co som ani nevedela ze existuju.... Ak sa mi nieco na mojom rozvrhu nepaci, mozem si to prediskutovat s konzulerom a do tyzdna po zaciatku semestra to zmenit. Pripadne si navrhnut rozvrh na dalsi polrok. Koncene mam sancu rozvijat sa smerom, ktory ma bavi, namiesto nasilneho studia fyziky ci chcemie a matematiky v ktorych zrovna neziarim :-) (Ale aj take predmety si mozes samozrejme zvolit).

Prve dni boli plne zmätku, no ludia tu, su vzdy ochotni pomahat. Najlepsia vyhovorka na svete, ked nerozumies je povedat: ,,Sorry I´m an Exchange student´´ :-) A kedze je uz cas sa zamerat na svoju buducnost aj v tom mi skola dost dokaze pomoct.. Jedina cena za to vsetko je mat vypnuty mobil, nezut zuvacku a najst si kamaratov co soferuju... (pravdepodobne budu mladsi ako ty sam/a).

Ale aby som neklamala tak prezradim, ze USA same o sebe je plne pravidiel a zakonov, ktore sa tu neberu na lahku vahu.. Je to akoby sucast kultury...A aj predmestie, kde teraz travim cas posobi ticho a bezpecne...Cely ten okolity priestor vytvara esenciu dokonalosti... Nenajdes tu grafitti ani ziaden street art, ludia nefajcia v kaviarniach, netancuju na ulici ani nehraju poulicnu hudbu ako na Cube ci v Spanielsku.

Za to su vsak velmi mili, priatelski a urcite tu zazijes nejaky party zivot, festivaly ci oslavy, no ovela decentnejsie nez nesie nocna Bratislava. Co sa vsak tyka koncertov je to uplny opak. Tak tridsat minut od predmestia kde byvam napriklad vcera, vecerali Foo Fighters a zajtra tam budu Foster the People... V Sant Paul ci Minneapolise je kazdy tyzden nejaky megakoncert. Od komercnej hudby , vsetkych zanrov az po underground a nezavisle kapely ci akustiku. Kazdy si pride na svoje.

Vsetko to, co vsak pisem je v ramci Minnesoty a vychodneho okolia kde byvam... Kazde mesto ci miesto...Tak, ako su aj kultury Europy rozlisne, ma svoje caro, svoj prizvuk a pribeh. Rovnako je to aj so statmi v Amerike a som presvedcena ze, kazdy kto bude mat moznost zdielat svoj pribeh a vydat sa na takuto cestu bude to vzdy originalne a nezabudnutelne.

No chce to aj velku vnutornu silu. Odtrhnut sa od svojej frajerky ci frajera...najlepsich kamaratov a rodiny ,ktora ti teraz liezla na nervy a ked odides bude ti neskutocne chybat. Je to vsak len docasna strata a vrati sa ti dvojnasobne. Ludia, ktori su ti verni a zalezi im na tebe, naozaj pockaju...

A tam niekde za oceanom uz mozno na teba cakaju nove priatelstva, kontakty na ktore nezabudnes a mozno aj tragicka laska plna spomienok na cely zivot ci skusenosti, ktore ta posunu dopredu... Ak si este vydrzal/a citat tento pridlhy list, zostava mi uz len zazelat Ti stastnu cestu :-)

PS: Zbal si europsku zastrcku, jeden kufor, malo oblecenia a vsetky tie papiere,co treba na cestovanie... Na spiatocnej ceste sa vratis s dvoma kuframi, velkym usmevom a davkou sebavedomia...