USA- Denník Lindy v USA

Au Pair v USA - Linda - Kensington, California, júl 2010

Ahojte všetci v agentúre, a aj Vy, čo rozmýšľate či je pre Vás COOLAGENT tá správna voľba.

Hlási sa Vám Linda z Californie... Avšak ešte skôr ako si začnete predstavovať krásne, slnečné pláže a Hollywood, musím Vám pripomenúť, že sa nachádzam v malej okrajovej časti San Francisca, viac na sever od LA a všetkých tých známych miest čo poznáte z telky, v mestečku zvanom Kensington.

BEGINNING
Keď som sa začala v novembri 2009 zaujímať o program „au pair in USA“ nebola možnosť na výber lokality, nakoľko finančná kríza vo svete poznačila aj počet rodín z Americkej strany ktoré by mali o tento program záujem. Pre baby vo veku 18-26 rokov ktoré majú vzťah k deťom a chuť cestovať a poznávať Americkú kultúru je tento program ako ušitý na mieru. Mne učarovala výhodná cena, nakoľko som z vlastných nákladov platila len poplatok za vydanie J-1 Víz, zložila som depozit (300 USD čo mi budú po úspešnom návrate vrátené) a dobrovoľne som si priplatila za doplnkové poistenie. Treba si však uvedomiť, že náklady Americkej rodiny na hosťovanie au pair presahujú 15,000 USD, takže agentúra aj rodinka si dajú naozaj záležať, aby si vybrali tú správnu au pair. Dôležité je v prihláške neklamať, lebo skôr či neskôr sa Vám na to príde, a môže to viesť k vylúčenie z programu. Zároveň je dôležité pripomenúť že ak plánujete odísť ako au pair do USA počas letných mesiacov (tak ako väčšina dievčat z celého sveta), treba začať s registráciou čím skôr. Ja som prihlášku mala skompletizovanú koncom Januára 2010, ale samotné overenie referencií a spracovanie prihlášky Americkou agentúrou trvalo asi mesiac navyše.

MATCH WITH HOST FAMILY
Po potvrdení že moja „application“ bola prijatá Americkou stranou som obdržala prihlasovanie meno na online konto kde som mohla sledovať či a kto sa zaujíma o moju prihlášku. Keď mám pravdu povedať, Vanda mi poslala v piatok e-mail s heslom; ja som si vytvorila profil, vložila video, foto, a v pondelok večer som už čítala môj prvý mail od rodinky z Kensingtonu v Californii. Bola som úplne „excited“, lebo konečne po dobe vypĺňania papierov a čakania sa mi niekto ozval. A samotný „match“ netrval dlhšie ako pár dní. Ešte väčším plusom pre mňa bola naozaj výhodná poloha. Ja osobne som ale do programu „au pair in USA“ nešla s nijakými veľkými nárokmi (aj keď som v kútiku duše dúfala skončiť v dobrej rodine, čo sa nakoniec aj podarilo) keďže som si počas mojich predošlých letných pobytov ako aupair vyskúšala život vo veľkomeste v UK aj na farme v Írsku a každé malo svoje pre a proti. California je alebo bola snom minimálne každej druhej baby s ktorou som sa rozprávala. Netreba však čakať až sa Vám ozve rodinka čo má jedno dieťa, bazén, a vilu na pláži niekde na Floride. Treba dať na prvý dojem. Ešte je aj dobré pripomenúť, že nie každá rodinka čo si prezerá Váš profil si Vás vyberie ako ich novú au pair. Rodina sa bude chcieť s Vami skontaktovať (v mojom prípade sme využili Skype call) aby sa mohli naozaj rozhodnúť, či ste tá pravá pre ich rodinku. Potom je rad na Vás prijať alebo odmietnuť ich ponuku. Keď som čítala môj prvý e-mail od mojej rodinky hneď som vedela že sú pre mňa tí praví. Jednoducho som to tak cítila. Prvé čo bolo, hodila som si do Google ich mesto, a nadšene som čítala každé slovo.

Táto rodinka sa nakoniec aj pre mňa rozhodla, takže teraz zdieľam domácnosť s Davidom, Sylviou, Ally (2,5 roka) a Samanthou (6 mesiacov) a ich 19-ročnou mačkou Sessame :) Už som v USA 20. deň a ja si môžem len pochvaľovať. Decká sú super, domček je pekný a útulný a rodičia sú tiež v pohode. Síce mám roboty niekedy až až vyše hlavy, ale rodina si dá naozaj záležať, aby počet mojich odpracovaných hodín nepresiahol 45 za týždeň.

TRAVEL
Ešte pred samotným odcestovaním do USA bolo potrebné absolvovať osobný pohovor na Americkej Ambasáde v Bratislave. Ale netreba sa ničoho obávať, pokiaľ ste nezamlčali nejaké predošlé spory s USA, tak by nemal byť žiaden problém, a J-1 Visa Vám budú vydané v priebehu najbližších 3 dní (tuším to väčšinou stihnú do 24 hodín, a ak nebývate v Bratislave, môžete si dať pas s Visami poslať domov). Nezabudnite sa kontaktovať kto a kedy cestuje s COOLAGENT do USA, lebo z toho môžu vzniknúť ešte pekné priateľstvá. Ja som v deň môjho pohovoru stretla na ambasáde jednu super „nastajlovanú“ babenku, a náhodou sme mali cestu do tej istej agentúry. Lucka síce odišla do USA ako au pair o pár týždňov skôr ako ja, ale zhodou náhod býva len necelých 90 minút jazdy autom odo mňa, a budúci týždeň sa chystáme spolu na výlet do San Francisca :)

Letenky do a z USA Vám sprostredkúva agentúra, a platí za ňu rodinka, takže máte o ďalšie výdavky postarané. Ja som odlietala 26. júla z Viedenského Schwechatu v ranných hodinách. Tatino ma hodil na letisko, a fičal späť do Bratislavy do práce, takže žiadne dlhé a uplakané lúčenie nebolo. Nič si však z toho nerobte, keď Vám nejaká tá slzička vykĺzne, odchádzate predsa len sama do cudzej krajiny a na 12 mesiacov. Akonáhle sa ale zabývate v novej rodinke, všetko bude zas super. A pravdu povediac, v dnešnej dobre internetu už ten oceán nehrá veľkú rolu.

Ako už asi viete, tak súčasťou programu „aupair USA“ je účasť na 4-dňovom školení v USA. Vďaka Facebooku a skupine vytvorenej jednou babou špeciálne pre náš termín školenia 26-31. júla 2010 som sa dala do kontaktu s jednou babou z Viedne, takže keď sme sa stretli po mesiaci Skype-ovania a Facebook-vania na letisku cítili sme sa ako staré známe. Dokonca sa nám podarilo zabookovať sedadlá v lietadle vedľa seba, takže sme sa celou cestou z Viedne cez Dusseldorf do Newarku mohli rozprávať. Lety boli v pohode, žiadne veľké turbolencie, a dokonca aj výber filmov v lietadle bol COOL. My sme však len chceli klábosiť, lebo sme boli naozaj „excited“ na naše nové dobrodružstvá čo nás v USA čakajú.

AU PAIR SCHOOL
Po prílete na letisko v Newarku, New Jersey nás čakal ujo autobusár, takže hneď bolo o nás postarané. Avšak náš let do USA mal hodinu meškanie, lebo vraj v Dusseldorfe nevedeli zatvoriť batožinový priestor. Ale po tom ako sme sa zhromaždili pred autobusom sa nás nazbierala pekná kopa dievčat a dokonca sme mali aj dvoch chalanov. Kým si všetci našli svoju batožinu a prišli k busu, bolo zas o nejaké 2 hodinky viac, a to nás ešte čakala 2-hodinová jazda naprieč New Jersey a New Yorkom.

Keď už sme konečne dorazili do školy bolo niečo po 9. hodine večer. Objednaná pizza čo nás čakala na večeru už vychladla, ale myslím že v tom momente sme už všetci rozmýšľali kedy pôjdeme konečne spať, lebo sme mali za sebou naozaj dlhý deň cesty a čakania na letiskách. Po rozdelení na izby som bola trochu sklamaná, lebo moja partáčka Conné z Viedne bola v inej budove. Našťastie len s príručnou batožinou som vyštverala na 3. poschodie budovy po strmých schodoch, a vrútila som sa maximálne unavená s hrmotom do izby č. 303 kde som bola ubytovaná. Nikto mi však nepovedal, že už tam budú ďalšie 3 baby spať (Maria Anna zo Švédska, ďalšia Maria zo Švédska a Sanja z Bosny) . Ventilátory aj napriek neskorej nočnej hodine naplno vrčali, lebo to teplo bolo neznesiteľné. Rýchlo nájsť pyžamo, navliecť obliečky a spať (hneď ako som skontrolovala správy na Facebooku :)).

Ráno nás čakali raňajky na spôsob Švédskych stolov, cereálie, toasty, bagel, šunka, syr... všetko čo si duša a žalúdok žiadali. Dokonca horúca čokoláda, káva, džús, voda alebo mlieko. A po raňajkách nasledovali hneď prvé hodiny, kde sme boli do tried rozdelený podľa oblastí kam sme smerovali. V našej Kalifornskej skupine nás bolo 28 báb (Rakúsko, Mexico, Francúzko, Fínsko, Dánsko, Brazília, a ja zo Slovenska, ale jednoznačne Nemecko v počtoch viedlo.)

Hodiny boli v celku poučné, a vedené hravou formou. Takže išlo skôr o také kreatívne a hravé preberanie vecí typu: „Health and Safety, Age-appropriate activities, Personal Safety...“. V prvý večer sme mali „International Singing“ kde sme sa znovu našli ako národnosti do kopy, a prezentovali sme nejakú detskú pesničku. Ja som zistila, že v ten týždeň bola na školení ešte jedna Slovenka, Silvia. Ale keďže sme nechceli spievať len samé dve, pridali sme sa do skupiny deciek z Bosny a Hercegoviny a Estónska. Dohodli sme sa na medzinárodnej verzií pesničky „Keď si šťastný...“ a bolo po celkom COOL, lebo každá sloha bola v inom jazyku :)

Školenie prekonalo moje očakávania, a vytvorila som si ešte viac kamarátov. Ako som už ale spomenula vyššie, dievčatá z Nemecka a Nemecky hovoriacich krajín tvorili asi 60% a Španielsky hovoriace krajiny tvorili ďalších asi 20%, takže si asi viete predstaviť, aké jazyky prevládali. Aj keď nám bolo povedané že máme hovoriť len po Anglicky, niektoré nie a nie prepnúť. A potom zvyšných 20% nemalo ani potuchy o čom baby točia, keď v triedach alebo v jedálni hovorili svojim jazykom. Školenie je pre Vás prvá možnosť začať sa pripravovať na každodenný nával Angličtiny, tak to neodkladajte!

VÝLET DO NEW YORK CITY
Na čo sme sa všetci asi najviac tešili bol výlet do New York City naplánovaný na posledný deň pred odchodom do rodín. Do obeda sme mali ešte hodiny a o 12:30 sme všetci vyrazili luxusnými autobusmi do centra mesta. V Central Parku pred Hotelom Plaza do autobusu priskočil náš „tour guide“, veľmi zaujímavý a vtipný človek. Previezli sme sa po 5th Avenue, okolo miesta kde kedysi stáli Dvojičky Svetového obchodného centra, videli sme Times Square, Broadway Avenue, a plno ďalších iných miest (Kaviareň kde sa natáčal Sex and the City, kde bola základňa Men in Black...a ďalšie lokality kde bývajú známe osobnosti.)

Po asi dvojhodinovej jazde naprieč Manhattan-om sme išli na hodinovú plavbu z Manhattanu na Staten Island a späť, pričom sme mali možnosť vzhliadnuť aj Statue of Liberty. Zlatým klincom dňa bol výstup na „Top of the Rock“. Za neuveriteľných 43 sekúnd sme výťahom vyleteli na 68. poschodie Rockefellerovho Centra, a odtiaľ bol neskutočný pohľad na panorámu New Yorku, Empire State Building, Central Park... Po skončení prehliadky sme mali ešte asi 2-hodinové voľno na individuálnu prehliadku, nákupy...No proste, bol to jeden super COOL zážitok.

NEW LIFE IN AMERICA
Nedá mi nespomenúť jednu „veselú“ príhodu čo sa nám pritrafila počas letu z NY do CA. Teda niektoré baby neboli tým celým až také nadšené, ale keďže som ja už raz po návrate z USA niečo podobné zažila, prišlo mi to vtipné :)

Takže, v piatok ráno nás ujo autobusár znovu odviezol na letisko a odtiaľ sa už o nás agentúra „nestarala“. Takže sme sa našli ako skupinka báb čo sme leteli rovnakým smerom, tou istou airolinkou, z letiska La Guardia v NY, cez Denver až do San Francisca v Kalifornii. Jasne že ako to často chodí, z New Yorku sme mali oneskorený let o takmer 2 hodiny, ale ujo pilot povedal, že pridáme troška na rýchlosti, a keďže boli priaznivé podmienky v našej letovej výške, prídeme do Denveru v čas. Avšak počas letu nám bolo oznámené, že v Denveri je momentálne veľmi silná búrka, a tak nám dispečing letiska nedovolí pristáť. Niektorým nám už začínala tuhnúť krv v žilách, keďže sme ešte potrebovali chytiť let do SF, a to sme mali na prestup len niečo vyše hodiny. A chvíľku na to ako nás pilot ubezpečil že prídeme na čas, oznámil, že budeme musieť pristáť v Scottsbluff v Nebraske lebo nemáme dostatok paliva na to, aby sme krúžili po nebi a čakali kým nám umožnia pristáť v Denveri. A to Vám poviem, Scottsbluff v Nebraske je bohom-zabudnuté letisko uprostred poľa, široko ďaleko nič, len kukurica a jeden „Stop sign“ pre prípadné prichádzajúce traktory :)

Ja som sa na tom celkom pekne zabávala, lebo som veľký cestovateľ, a tým pádom sa tento zapadákov v Nebraske zapísal na zoznam mojich navštívených miest. Po pristáti na letisku v Scottsbluff (kde sme boli jediné veľké lietadlo Boeing 757) sme dotankovali...A potom došla ďalšia „milá“ správa. „Nemáme vodu v lietadle, takže keď pôjdete na WC, nedávajte si na ruky mydlo, lebo si ho nebudete mať ako zmyť!“ Letušky boli celkom nevrlé, a aj keď nám rozdali nejaké oriešky a „snacks“, tak to nestálo za veľa. Signál na tomto odľahlom mieste chytilo len pár šťastlivcov v lietadle, takže sa potom požičiavali mobily aby sa kontaktovali taxikári, rodiny, práca... Jeden milý ujo nám požičal telefón, tak sme mohli hneď zavolať centrály.

Zvyšok letu z Nebrasky do Coloráda trval už len pár minút, no keď sme pristáli, zistili sme že sme náš „connecting flight“ do SF zmeškali, a budeme musieť stráviť noc na letisku. Keďže sme z NY do SF leteli 13 aupair girls, tak sme mali o zábavu postarané, ale poviem Vám, stráviť na letisku nejakých 10 hodín, v noci, keď aj letišné obchody sú „closed“, to nie je COOL. Našťastie sa nám podarilo prebookovať letenky na prvý ranný let, ale aj tak sme už do rodiniek prišli o deň neskôr. Dôležité bolo, že sme hneď zavolali do centrály a oni dali vedieť našim hosťovským rodinkám že budeme meškať.

Posledný let našej výpravy bol v pohode, no po prílete nás čakal ešte jeden šok. Pás ktorý točí dokola batožinu po niekoľkým minútach zastal, a my sme skončili bez tej našej. Našťastie keď sme sa išli kontaktovať čo a ako, našli sme našu batožinu pred skladom v príletovej hale. Takže naše kufre nakoniec stihli skorší let, zatiaľ čo sme my nocovali na letisku v Denveri :)

Potom sme sa už každá pobrali so svojimi novými rodinkami do nových domovov. Ja som s nadšením vnímala každú minúty môjho pobytu v novej krajine. Dnes sú to už dva týždne, čo som v rodinke, a naozaj si to užívam. Nemáme bazén, saunu ani jachtu v zálive, za to mám nádherný výhľad na Golden Gate Bridge, panorámu San Francisca aj Alcatraz, no najdôležitejšie je, že mám úžasnú rodinku a už teraz viem, že mojich najbližších 12 mesiacov v USA bude naozaj COOL :)

Ak by ste sa chceli skontaktovať, alebo nechať si poradiť, veľmi rada pomôžem. Stačí len poslať správu šikovnej Vande, a žiadať si e-mail na Lindu.